The world sucks, people are not true.

4. dubna 2016 v 20:17 | Alexandra☯
Pýtate sa, ako je možné, že Vás veľa krát sklame človek, od ktorého ste to najmenej čakali. Odpoveď hladáte zabudnutú v diali tokov myšlienok. Neviete na ňu prísť a dookola sa zasekávate na jednom mieste. A potom si proste len uvedomíte, že niekedy čakáte od tej osoby príliš veľa. Viac, než je Vám ona ochotná dať a na tom v ten moment pohoríte najviac. Rozmýšlate, v čom ste sklamaný viac, či v osobe alebo v samom sebe, že ste boli ochotný znovu niekomu tak veľmi veriť. Hovoríte si, že to už nikdy nespravíte. Vydrží Vám to, týždeň, dva, mesiac, tri,.. a potom krachne. Až sa vo Vašom živote opäť objaví nejaký parchant, ktorý Vám chce údajne dobre, no sami pochopíte, že časom to bude viac sĺz, než úsmevov. Viac smútku, než radosti. Viac premárnených, preplakaných nocí, než šťastných, presmiatých dní. Možno práve vtedy prídete na to, že by ste mali dať tomu všetkému koniec, zbaviť sa ľudí naokolo, dať si so všetkými pokoj a odísť ďaleko. No ste príliš krehký na to, aby ste niečo také dokázali. Necháte sa ubíjať, trápiť a devastovať. Darmo si myslíte, že to prejde samo. Neprejde, zničí Vás to ako domček z karát, postupne, od vrchu dolu. Až budete úplne na dne, keď si to všetko uvedomíte, vtedy bude neskoro. - /prúd nezastaviteľných slov a viet, kt. som musela zapisovať/

 


Komentáře

1 Džejní Džejní | Web | 5. dubna 2016 v 16:38 | Reagovat

clovek tak velmi chce niekomu verit, niekomu sa oddat celou svojou dusou, ale potom boli ovela viac to, ked ho ten clovek sklame. zda sa, ze sme nasli toho praveho, ale velmi skoro sa presvedcime o niecom uplne inom. ludia su proste nevyspytatelni, stat sa moze hocico a vsetko je zrazu uplne inak. slepo doverujeme, pretoze verime, ze ludia su dobri a nezistni, mili, ustretovi, ale nakoniec vzdy zistime, ako velmi sme sa v niekom mylili. a to neskutocne boli. ludia dokazu spravit nas zivot krajsim, ale aj nam ho sakra zneprijemnit. ktovie, co prevlada...

2 IVANxNA IVANxNA | Web | 21. dubna 2016 v 21:50 | Reagovat

Toľko ľudí a "priateľov" ma sklamalo, že ich nedokážem zrátať na mojich rukách. Či už menej alebo viac, proste sklamali. Patrí to medzi tie najhoršie veci, ktoré sa človeku môžu stať, pretože to nikdy nečaká. Preto som teraz taká, aká som - menej otvorená a dôverčivá. Niektorí ľudia mi to vyčítajú, ale ja sa nedokážem prinútiť viac veriť ľudom, alebo im úplne dôverovať.

3 Winny Winny | Web | 4. května 2016 v 17:36 | Reagovat

Ja som sa spýtala seba túto otázku raz a hned som došla k tomu, že len preto lebo keď niekoho máme strašne radi prestaneme čakať od neho zranenie a sme voči nemu omnoho menej opatrný a tam to potom príde. Bangs. Rana, ktorá by nás od kohokoľvek iného nebolela, ale od otho človeka nás bolí, lebo sme povolili svoje brnenie. Otázka prečo to spravil práve on je už na ďalšiu kapitolu. A vlastne presne to, že čakáme príliš veľa, ale ja som asi nikdy nebola sklamaná v sebe, ja som bola sklamaná len v druhom pretože to že som sa ja otvorila som nikdy nepovažovala za dôvod na sklamanie. Ten človek urobil niečo čo nemal, nie ja. Keby som si mala vyčítať zníženie ochrany tak to robím veľmi často :D. Ja neviem, ja sa málokomu naozaj otorím, ale zas ja niesom dobrý príklad, kedže som asociál.

4 effy effy | Web | 8. května 2016 v 18:53 | Reagovat

ahoj, prave jsem zacla s blogem a byla bych moc rada, kdyby ses na muj blog podivala

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama