Duben 2016

The world sucks, people are not true.

4. dubna 2016 v 20:17 | Alexandra☯
Pýtate sa, ako je možné, že Vás veľa krát sklame človek, od ktorého ste to najmenej čakali. Odpoveď hladáte zabudnutú v diali tokov myšlienok. Neviete na ňu prísť a dookola sa zasekávate na jednom mieste. A potom si proste len uvedomíte, že niekedy čakáte od tej osoby príliš veľa. Viac, než je Vám ona ochotná dať a na tom v ten moment pohoríte najviac. Rozmýšlate, v čom ste sklamaný viac, či v osobe alebo v samom sebe, že ste boli ochotný znovu niekomu tak veľmi veriť. Hovoríte si, že to už nikdy nespravíte. Vydrží Vám to, týždeň, dva, mesiac, tri,.. a potom krachne. Až sa vo Vašom živote opäť objaví nejaký parchant, ktorý Vám chce údajne dobre, no sami pochopíte, že časom to bude viac sĺz, než úsmevov. Viac smútku, než radosti. Viac premárnených, preplakaných nocí, než šťastných, presmiatých dní. Možno práve vtedy prídete na to, že by ste mali dať tomu všetkému koniec, zbaviť sa ľudí naokolo, dať si so všetkými pokoj a odísť ďaleko. No ste príliš krehký na to, aby ste niečo také dokázali. Necháte sa ubíjať, trápiť a devastovať. Darmo si myslíte, že to prejde samo. Neprejde, zničí Vás to ako domček z karát, postupne, od vrchu dolu. Až budete úplne na dne, keď si to všetko uvedomíte, vtedy bude neskoro. - /prúd nezastaviteľných slov a viet, kt. som musela zapisovať/