Tonight, sadness visited me again.

14. listopadu 2015 v 19:42 | Alexandra☯
Ja v podstate ani neviem ako začať, je to také divné, prihovárať sa Vám znovu po skoro polroku odvtedy, ako som napísala posledný článok. Verte mi, mala som veľa krát chuť písať a tak, že by som až plakala pri klávesnici, depkárčila. A písala som, mám tu rozpísaných asi 5 článkov, ktoré ale nikdy nevýjdu a ak náhodou áno, tak iba v tom prípade, že by som si určité úryvky požičala do článkov. Bola som bez slov v tomto období, leto prebiehalo tak akosi normálne, nič prevratné a obdivuhodné. Viac-menej povinnosti pribúdali spolu s novým školským rokom a nástupom na novú školu, nové falošné tváre, nové prostredie. Iróniou je, že dnešným dňom tam chodím už 2 mesiace aj 2 týždne *asi* a celkom som si zvykla. Aj keď zo začiatku som sa skutočne bála, čo bude až tam prídem, že sa tam nebudem vedieť orientovať a že ľudia budú súdiť. Že budem musieť svoje večné vyspávanie zahodiť za hlavu a vstávať dosť zavčasu, aby som utekala na vlak a všetko stíhala. Obávala som sa správne, pretože to skutočne tak je, teda okrem toho, že sa tam nebudem vedieť orientovať, na to som si už svoj postup našla a keď behám z učebne 21 na 0, nestane sa mi, že vbehnem štvrtákom do triedy a sadnem si k ním, že sa idem učiť *áno, trapasová žena alebo aj inak povedané, ja*. Tak zozačiatku býva všetko hrozné, všakže. Ale časom sa to ukľudní.



Myslím, že moje kamarátky nikdy nepochopili, o čom depky vlastne sú. Že to neznamená vstať hore zadkom, lebo večer nemali sex. Že ak ma nasilu vytiahli večer na víno, nezahnali tým všetko zlé. Nechápali, ako sa cítim, akú námahu musím vynaložiť, aby som s nimi strávila večer. Nechápali, že depka nie je len zlý deň, ale dlhodobý stav a blúdny kruh, z ktorého sa nedá uniknúť fľašou vína, vodky alebo veľkou čokoládou. Nechápali, že pre mňa je lepšie zostať doma a utápať sa v slzách a sebaľútosti ako ísť von a baviť sa. Že mi je lepšie samej ako s nimi. Že vstávam do práce s veľkým sebazaprením a keby som z nej nemala peniaze, ktoré potrebujem, tak ma ani nehne do nej ísť. Aj keď ma možno predtým bavila a mala som ju rada. Že niekedy stačí, ak v obchode nemajú mlieko a môj svet sa zrúti, lebo som chcela robiť palacinky. Za slnečné okuliare ukryjem slzy z toľkého nešťastia a idem pešo domov, hoci leje, pretože keď je bez mlieka môj život v ruinách, musím si dokázať, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Keby som sa s týmito pocitmi zverila niekomu inému ako psychologičke, vysmial by ma, poklopal by si prstom po čele a vyhlásil by, že som typická náladová ženská.
- kniha Nebezpečná, autorka Lucia Sasková


Ja vlastne už ani neverím, že po tomto článku, aj skrz to, že obehnem svoje obľúbené blogy, sem niekto ešte vôbec príde. Veď skoro polrok je predsa len čas a ja som sa neozvala. Teda ozvala, pár krát Ginny., The Breand a komentovala blogy. Mimochodom, chcela by som, aby ste vedeli, že aj keby som sa teraz neozvala, tak raz sa ozvem, určite. Nikdy by som sa nedokázala úplne vzdať tohto blogu bez toho, aby som sa nerozlúčila. Ďakujem za všetky milé správy a komentáre od Vás, ktoré stále verili, že sa vrátim a prosili ma o článok, ktorý mali somnou vždy strpenia a ktorý vo mňa verili. Ja som tu, za to Vám budem ešte dlho vďačná, každému zvlášť a už sa neviem dočkať na Vaše články, nikdy som nebola do nich taká nahajpovaná ako teraz. Ešte by som chcela jednu vec, ak si ma niekto vymazal z affs, prípadne mal nejakú kontrolu alebo podobne, tak ak by bol taký dobrý a zapísal by si ma znovu, ja žijem. Len som typický teenager, ktorý nevie na čom si ulieta a raz je tam, raz tam, hore, dole, ako na húsenkovej dráhe. Raz nemá slov, inokedy by toho vedel povedať veľa. Presne taká som, rozlietaná, zamyslená, nevšímavá, hlavu mám večne všade a nikdy neviem, čo chcem.

 


Komentáře

1 Crazy Jull Crazy Jull | Web | 15. listopadu 2015 v 17:44 | Reagovat

Já jsem se taky bála, že mě v té třídě budou soudit a podobně, ale nakonec je to tam moc fajn. :3
Je super, že jsi zase začala psát na blog, píšeš vážně skvěle. :)
-CrazyJull

2 Džejní Džejní | Web | 15. listopadu 2015 v 22:56 | Reagovat

chapem, ze zivot sa obcas vyvinie tak, ze sa cloveku ani nechce nic pisat. ale ved blogovanie by nemalo byt o povinnosti. vzdy si rada precitam clanok od teba, ale ak na to nemas naladu, tak je zbytocne nutit sa.
velke neznamo, nove prostredie je vzdy celkom velkym strasiakom, ale som rada, ze si sa s tym uz nejak stihla vysporiadat. nastup do novej skoly nie je med lizat, ale verim, ze to bude cim dalej, tym lepsie. ale tak na trapasy sa da obcas spominat aj so smiechom.
o knihe, z ktorej si napisala uryvok, som este ani nepocula, co povazujem za moje velke ignoranstvo. takze ak ju maju v nejakej blizkej kniznici, rozhodne si ju planujem co najskor pozicat.
inak naozaj dufam, ze budes pisat nejake dalsie clanky v blizkej dobe, ale pochopim, ak nie. tvoj komentar na mojom blogu ma velmi potesil :) maj sa zatial pekne.

3 Chloe Chloe | Web | 16. listopadu 2015 v 16:03 | Reagovat

je skvělé že jsi zase zpátky. bojím se střední školy, čeká mě to příští rok a už teď z toho mám divný pocit.

4 vĺčik vĺčik | Web | 17. listopadu 2015 v 14:57 | Reagovat

A raz fet a raz dva fety.
Proste to je ok, je to tvoj blog.
A ten úryvok ma dostal

5 Flavia Flavia | Web | 17. listopadu 2015 v 15:54 | Reagovat

ach, tvoje clanky mi vzdy prehovoria do duse.. a preto ich tak rada citam a som nesmierne rada, ze mozem citat aj tento clanok.. a ten uryvok.. tusim sa musim pozriet na tu knihu :)
som rada, ze si spat

6 Emily Emily | Web | 17. listopadu 2015 v 21:52 | Reagovat

Ten úryvok z knihy je úplne najlepší, a momentálne mi zapasoval do života.

7 Háčko Háčko | Web | 19. listopadu 2015 v 1:26 | Reagovat

Mne sa ten úryvok nepáči. Narovinu. Nepríde mi pravdivý. Depresia je podstatne horšia. A reakcií ľudí sú iné. Nejde o náladovosť. Ide o niečo iné. To je ale len môj pohľad.
Nedokážem ti ani napísať nič pekné. Kvôli sebe, som nasratá na celý svet, podmanila si ma mániodepresia a teraz je to medzi tým niekde zaseknuté.
Ale som rada, kurva rada, že si tu. Kiežby si sa tu okázala čo najskôr opäť. Chýbali mi tvoje komentáre, aj keď ma mnohokrát potešili, zahriali pri srdiečku. Ďakujem, Alex. Drž sa díte. Keď tak napíš. Chýbala si. A chýbaš.

8 Ginny . Ginny . | Web | 19. listopadu 2015 v 8:26 | Reagovat

Jeeee , zlatíčko se vrátiloooo <3
Ani nevíš jakou mám radost , že aspoň takle v pár odstavcích můžu zjistit jak si na tom .
Ty články , který si psala ať už se slzama nebo bez slz , bych si ráda přečetla ..
I já mám v rozepsanejch článcích plno podobnejch výtvorů , který se snažim tam zatim nechat ..
Poslední dobou se snažim dát aspoň trochu dohromady , protože to už začalo bejt vážně neúnosný . Takže se teď i snažim o trochu optimističtější články , ale do ví , jak dlouho sem schopná se udržet .
Ale zpátky k tobě :) Nová škola vždycky přináší plno stresu a i když to tam neni podle tvejch představ , myslim , že postupem času si na to člověk zvykne a adaptuje a už mu to tak hrozný nepřijde'))) a hlavně , člověk nikdy neví , kdy se může obrátit k lepšímu a potká ho něco , co nikdy nečekal :)

Vážně sem moc ráda , že tu si s námi . Na tvůj blog bych nikdy nezapomněla .
A i když sou okolo nás všude samý sračky , přeju ti jen to nejlepšiii ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama