Březen 2015

Inside, I felt alone for reasons unknown to me.

14. března 2015 v 21:24 | Alexandra☯
Tak veľmi sa niektoré dni cítim sama, opustená. Bodaj by aj nie, keď celé víkendy strávim doma na riti, keď všetci pijú do nemoty. Nie, neláka ma ísť sa opiť každý víkend a stráviť každý víkend s opicou, ne díky. Asi som pozadu s dobou a preto toto všetko. A možno len nemám niekoho, kto by ma zavolal. Vonku jemne mrholí a ja sa snažím písať, po mesiaci aj 9 dňoch. Neverím, že som tak dlho nepísala, ubehlo to strašne rýchlo a na jednu stranu, mi to chýbalo, no na druhú stranu som si to vynahrádzala mailami s The Breand *ak si to čítaš, tak Ti ďakujem, behom víkendu odpíšem, snáď*. A tak akosi som stále v podvedomí dúfala, že Chladné Srdce sa ozve, že sa vráti, ale sama neviem, čo by som spravila, keby sa skutočne vrátil. Nerátala som s tým a preto som nad tým ani nerozmýšľala. Nemohla by som byť s ním, pretože on je zložitý a ja tiež. A v podstate moja malá dušička by s ním byť nechcela, ale stále nemôže zabudnúť na tie modré prenikavé oči, v kt. sa strácala. Som si plne vedomá, že je to už za mnou, že sa za tým ani trošku netreba otáčať, ale i tak dookola dúfam, že čo ak. Najhorší pocit, uviaznúť v spomienkach a nemôcť sa pohnúť vpred, zostať priviazana pevne na tom jednom, stále. Cítiť ťažké závažie, ktoré ťa drží a nepustí ďalej.


Necítim sa dobre vo svojom vlastnom tele a momentálne si to čoraz častejšie uvedomujem. Koncom apríla sa chcem dať ostrihať po plecia a nafarbiť vlasy na tmavo-červeno. Neviem, kde sa to vo mne berie, pretože som bola šťastná z každého centimetra vlasu, kt. mi narástol, ale konce mám hrozne polámané a vlasy nerastú, teda aspoň sa mi to tak zdá. Vždy som po červených vlasoch tak veľmi túžila a chcem si to už konečne sakra splniť, pretože stále som na tom istom mieste, nič si neplním a takýmto spôsobom, to pôjde aj ďalej, ak nezačnem hneď teraz. Chcem schudnúť, 5kg do leta. Viem, že chudnutie je typická babská záležitosť, ale necítim sa takto so sebou dobre a ani spokojne. Začala som aj behať, minulý víkend som strávila s behom v nohách, svalovica bola, samozrejme, ale cítila som sa dobre. Bola som usmiata a vyrovnaná sama so sebou a potom bum, ochorela som, hlas ako fetka, kašel, bolesť v krku a možno koniec koncov aj zvýšená teplota. Chýbali ste mi, možno je to strašne stereotypná fráza, ale momentálne to myslím vážne. Poslednú dobu som sedela len pri učení, za notebookom a závislačila a potom sa čudovala, že mám málo času, veď som si za to mohla sama. Blbka. Prepáčte mi, neopustím Vás, teda aspoň nie teraz.