But, the question is: Why do people always leave?

7. prosince 2014 v 12:30 | Alexandra☯
Píšem s chladnými nervami a obrovskou dierou v duši. Tento týždeň bol brutálny, veľmi som sa naň tešila, pretože vo štvrtok sme mali vianočné dielne v škole - neučili sme sa a v piatok som šla na deň otvorených dverí, takže som sa učila pôvodne iba tie najhoršie dni a to pondelok, utorok a streda. Práve na toto som sa tešila, no NIKDY by som si nemyslela, že počas tohto týždňa sa to všetko tak rapídne zmení a bude to úplne iné ako keď som písala minulý článok. Zlodej Myšlienok len tak odišiel a už sa nevráti, síce ešte si píšeme, pretože ja som chcela vedieť čo sa stalo, že zrazu tak zcupital. A aj som sa to dozvedela a úprimne, keby si mám teraz vybrať, či to chcem počuť alebo nie, tak poviem že nie, všetkými desiatimi. Na začiatku týždňa sme sa pohádali, pretože, keď sme dohodnutý ísť niekam, tak on to zruší na poslednú chvíľu ako vtedy (viz. fotenie). Tak som mu to akože napísala, že ma to už nebaví nonstop niečo plánovať, keď to aj tak on zruší, že nikdy nebol takýto, že nemá stále čas, pred polrokom bol úplne iný, aj keď mal iba 10 minút, tak mi dal vedieť a behom 2 minút stál u nás pred domom a teraz? Žiadná snaha. Chápem že má frajerku a tá mu bohato stačí, ale podľa tých slov, čo mi nedávno napísal, že som jeho "sestra" stále a že ma má rád, to tak nevyzeralo. Je mi to tak ľúto, ale ľudia odchádzajú. No, lenže on bol posledný človek, kt. som hocčo mohla povedať.


A tak sme sa akosi hádali, bol odporne arogantný, nikdy nevedel byť tak hnusný na žiadného človeka. V utorok si vychádzam zo školy a koho nevidím? Zlodeja Myšlienok v obklopení mojích spolužiakov, aha, fájn, stočila som sa na päte a vošla znovu do budovy školy, spýtala som sa spolužiaka, či ide domov a on že hej, tak sme šli domov. Lenže Zlodej Myšlienok sa stihol už premiestniť a postavil sa priamo tak, že som musela ísť okolo neho. Tak som s tou najmenšou dušičkou vykročila. Keď som prechádzala okolo neho, tak som potichu pozdravila a on nič, ani sa nepozrel, ani neodzdravil. Zaskočilo ma to, celú cestu domov som tlačila slzy späť do očí, aby ma nikto nevidel. No a potom sme si začali znovu písať a on po mne vyletel to, prečo sa spolu už nebavíme a ani nebudeme. Niekto od nás (jednoznačne z našej triedy) mu narozprával, že som o ňom šírila reči a robila mu "pekné" meno. Určite to bol niekto z chalanov, ale viacerí, nielen jeden. A on im uveril. Zlodej Myšlienok uveril rečiam, bez toho aby dal šancu povedať na to názor toho človeka, kt. ohovárajú. Toto on neuznával, neveril rečiam a vedel, že u nás je plno závistivých ľudí. Práve preto vždy to chcel počuť od toho človeka, na kt. to rozprávajú, aby zistil, či hovoria pravdu alebo nie.


A teraz? Teraz nič, absolútne, len mi to dal vedieť, vraj on nevidí dôvod, prečo by mi to naschvál robili. Ale ja áno. Pretože, keď som sa s ním bavila, tak som bola aspoň trošku šťastná, pretože zo školy som poväčšine chodila s ním a nonstop sa usmievala. Pretože mi závideli, že mám takého človeka a oni nie? Ja neviem, prečo to spravili a neviem ani kto to spravil, ale neprajem to zažiť nikomu, ani tomu najhoršiemu nepriateľovi. Skúste sa aspoň z časti do toho vžiť, máte najlepšieho kamaráta, s kt. sa poznáte minimálne 3 roky, veríte mu nadovšetko, boli by ste schopný pre neho spraviť všetko a behom pár minút mu nejaký idioti niečo narozprávajú a on tomu uverí a je všetkému koniec, úplne všetkému. Nikoho nemám, nikoho komu by som sa mohla reálne vyrozprávať. Preplakala som kvôli tomu celý štvrtkový večer, mala som záchvaty plaču, plakala som asi polhodinu vkuse a nemohla som prestať, srdce mi bilo rýchlosťou vetra a jediné útočisko bolo zase zobrať svoju najlepšiu kamarátku, jeden ťah po ruke a ukľudnujúci pocit. A zase som v tom. V tom, z čoho ma on pred rokom vytiahol. No teraz tu nieje nikto, kto by ma z toho vytiahol znovu a tak mi nezostáva nič iné. Iba podmaniť sa jej, podmaniť sa tej fyzickej bolesti namiesto psychickej. Mám veľkú čiernú dieru v duši, nevidím, necítim. Bolí to sebaviac a predsa s tým nejde nič urobiť, musím sa sama postaviť na nohy.

 


Komentáře

1 fakynn fakynn | E-mail | Web | 7. prosince 2014 v 16:26 | Reagovat

Zlatko, do kdy si necháš ubližovat? :( Nelíbí se mi číst články jen plné slz a smutnu a toho, jak tě pořád trápí. :/
Lidi se mění a je až hrůza, jak rychle se mění právě ti nejbližší...

2 the lizz. the lizz. | Web | 7. prosince 2014 v 17:33 | Reagovat

nenech si pořád ubližovat! nezasloužíš si to. řekni si dost a chtěj změnu, ona příjde a bude líp!

3 P* P* | Web | 7. prosince 2014 v 21:32 | Reagovat

Ách, netráp sa! Bude lepšie. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. To je život. Ty sa musíš posunúť ďalej a nenechať si ubližovať :)

4 Ginny . Ginny . | Web | 8. prosince 2014 v 16:22 | Reagovat

Nejdřív ti strašně poděkovat za tvůj komentář , si zlatíčko ♥
A teď k článku ..
Stejnak jako  si posílala obejmutí  ty mě , bych já zase teď chtěla poslat já tobě , protože vidim , že ho určitě potřebuješ .
Úplně si dokážu představit jak moc ta velká díra v srdci bolí  a ještě nějakou chvíli bolet bude ,
ale to spraví .
Pořád je tady ten náš kousek naděje ve kterym přijde někdo , kdo nás z toho všeho dostane ven a ukáže nám světlo života ♥

5 Monii. Monii. | Web | 8. prosince 2014 v 16:51 | Reagovat

Neubližuj si, když ti ubližuje on a všichni ostatní, tak si to nedělej ještě horší... Všechno jde řešit i jinak než takhle, vážně.
A on je blbej, když jim věřil. Bohužel tohle taky znám a nechápu lidi, který roznášejí takový lži. Je to prostě strašný, proč jsou pořád lidi takový, že musí někomu ubližovat? Proč?

6 Anette Anette | Web | 8. prosince 2014 v 19:02 | Reagovat

prosím, nenech si takhle ubližovat, netrap se, on ti za to nestojí ;)

7 Kate. Kate. | Web | 9. prosince 2014 v 22:57 | Reagovat

~lidi se mění, odcházejí..
~no, ty vzpomínky zůstávají..
~ani nepozdravil? asi dojedu za tebou s pánvičkou a dostane ode mě!!!!!!
~lásko, víš, co se dělá, když pláčeš a je ti na nic?
~píšeš okamžitě mně.
~někdy nám nic jiného, než nasadit úsměv a překonat to nezbývá..

8 zvrácená. zvrácená. | Web | 9. prosince 2014 v 23:44 | Reagovat

tohle mě moc mrzí, ale myslím si, že pokud to tak má být, tak si k sobě ještě najdete společnou cestu.. já mám to štěstí, že mám nejlepšího kamaráda stále, kterej mě dostával z nejhoršího, po minulým rozchodu, a teď je šťastnej za mě, když jsem ve vztahu a konečně nedepkařím. Kdykoliv potřebuju, napíšu mu že je mi zle, tak přijede, ať je kde chce, vždycky mi dá přednost před vším, a vážně si toho moc cením. Neumím si představit že bych ho ztratila, ještě víceméně kvůli "ničemu" jako ty..

9 Háčko Háčko | Web | 10. prosince 2014 v 0:09 | Reagovat

Nechcem, aby to vyznelo podliezavo, ani otrepane, ale skutočne som si prešla niečím podobným. Nechcem to tu vypisovať, ale poviem to takto: Poznali sme sa od piatej triedy, boli sme spolužiaci, všetci nám hovorili, že by sme sa mohli dať dokopy, mohli byť spolu, že sa k sebe hodíme, stále sme podpichovali, a pomáhal mi, keď sa na mňa každý vysral. Od tej doby som sa do neho skutočne zamilovala, on bol jediný človek, ktorého som ľúbila, a na ktorom mi viac ako záležalo. Nedávno, pred mesiacom, možno dvomi, sa rozišiel po roku s frajerkou a prišiel za mnou. Prečo ? Či nejdem huliť. Kokot. Po čase som ho stretla, rozbúchalo sa mi srdce. Pozdravila som ho, myslela som si, že sa mi pozerá do oči, ale on ma ani neodzdravil, a prešiel predo mnou k inému človekovi, ktorého pozdravil. Teraz som zistila, že upadol do pika. Ani si nevieš predstaviť, ako sa cítim. A možno vieš, ale ver tomu, že toto viac ako bolí. Viem ako sa cítiš, zlatíčko, a nedokážem ti poradiť. Trápim samú seba kvôli kokotovi, ktorý za to nestojí. Vyser sa na neho, nič mu nevyčítaj - výčitky majú na chalanov opačný efekt ako na nás. Nezabudneš na neho, ale prenesieš sa cez to. A je len na tebe za ako dlho. Fakt bude dobre. Vydrž, drž sa, nerob hlúposti, nestojí ti za to. Možno príde chvíľa, kedy sa budete mať možnosť porozprávať, a keď príde, ani na chvíľu nezaváhaj.

10 cincina cincina | Web | 10. prosince 2014 v 19:58 | Reagovat

Ve škole jsem to měla podobně jako ty. Akorát že ty nejhorší testy jsme si odkroutili už v listopadu a pak jsme psali takové ty "desetiminutovky".
Pokud jsem to správně pochopila... trápíš se nad klukem. To nedělej. Je to zbytečný. Akorát si ničíš zdraví. Zaměř se raději na sebe, udělej si radost a tak:) Pusť si nějakou Vánoční koledu:D :)

11 Michaela. Michaela. | Web | 11. prosince 2014 v 16:00 | Reagovat

Je mi líto, že si neužiješ ten týden. Čas si jednou udělá, nebo ne a pak bude litovat! Měl by věřit tobě, když seš ta jeho "sestra".

12 Alie Alie | Web | 13. prosince 2014 v 16:05 | Reagovat

bože toľko bolesti.... neviem ti odpovedať, prečo ľudia stále odchádzajú. možno príde niekto nový, nahradí ho. ja viem že je teraz pre teba asi nenahraditeľný, a že tam tá diera asi ešte dlho bude ale musíš veriť, beztak, nič netrvá večne. ani bolest.

13 alexandra. - nobrainn.blog.cz alexandra. - nobrainn.blog.cz | Web | 13. prosince 2014 v 16:56 | Reagovat

Netráp sa...
Mám to podobné...A zažila som to a aj zažívam takže presne viem o čom hovoríš. Mrzí ma to.

14 Moma Moma | Web | 13. prosince 2014 v 22:31 | Reagovat

Neviem či ja som tá blbá ale vo mne najviac zarezonoval koniec tvojho článku. Nebudem ti hovoriť, že som si prešla niečim podobným, lebo prešla a to minimálne 70% dievčat. Láska je kurva ale stojí za to.
Ale k tvojej "najlepšej kamarátke". Naozaj je to riešenie? Hej viem, fyzická bolesť je niekedy lepšia ako psychická ale je to naozaj tak? Naozaj to prehluší tú skutočnú bolesť? Lebo ja tomu neverím. Ako viem, každý sa niečim snaží prehlušiť ten vnútorný pocit prázdnoty ale až tak? Ja tiež niesom svätá, nejdem sa tak tváriť, keď som prežívala ťažké veci v živote tak som vyslovene vyhľadávala situácie, ktoré sú adrenalínové a robím to aj teraz, keby mi niektoré veci nevišli tak som si vedomá toho, že by som mohla čeliť smrti ale aj napriek tomu, že  vyhľadávam adrenalínovú situáciu snažím sa ju mať pod kontrolou natoľko aby som sa neohrozila. A možno ani tak nejde o ten adrenalín ako voľnosť. Napríklad somsa na korčuliach spustila z toho najväčšieho kopca. Bála som sa, nestála som na korčuliach poriadne rok  a mohla som zdrbať tak, že by som si minimálne zaobstarala otvorenú zlomeninu a odratý ksicht ale ten pocit vetra vo vlasoch a rýchlosti, to presvedčenie že ja to zvládnem .. to boli pocity čo za to stáli. Alebo ďalší typ, keď raz budeš mať vodičák (alebo ak náhodou máš), nie je žiadny oslobodzujúcejší pocit aako si v noci do neho sadnúť, vyraziť na prázdne cesty a dupnúť si na to. A v lete kľudne aj otvoriť okno. či pôjdeš v tichu len za šumu vzduchu alebo si pustíš nejakú nasratú pesničku čo je jedno. Alebo som chodila boxovať a predstavovala som si ksicht debilných ľudí (keď som bola menšia, lepila som si ich nakreslené ksichty na to vreco). Pri jednej takej predstava som sa dosť dobre naučila kopaťdo toho vreca :D (vedľajší efekt, keb ťa niekto prepadol na ulici vieš sa ubrániť :D). Ok späť k veci. Nie ešte som neskončila. Lebo si to TY! Len TY sa musíš z toho vyhrabať. To je nevýhoda toho, keď ťa z ťažkých vecí vyhrabe niekto iný. TY musíš byť taká silná a Ty to musíš zvládnuť hlavne sama. Áno, mať oporu a všetko je dôležitá vec ale nie ON, alebo nejaká osoba ťa má z takých vecí vytiahnuť ale TY. Lebo ľudia opúšťajú a život je nevyspitateľný a potom je tu presne ten moment keď prídeš o toho alebo o točo ťa z toho vytiahlo a si späť. Ale len jendu vec v živote nikdy nestratíš a to si TY a tvoja vnútorná sila. Každý ju v sebe má ale každý na nej musí pracovať. A ja verím, že ju v sebe dokážeš vyhrabať a prestať s tým, len ty sama za svojej pomoci a potom budeš na seba nesmierne hrdá.
A ešte k tomu, že ti neveril. Nestojí ani za jednu tvoju myšlienku keď toto urobil, že neuveril tebe ale druhým. Toto nepochopím vôbec u nikoho keď verí druhým a nerieši to priamo s tým človekom, nie to ešte keď je to tvoj najlepší kamarát. Viem, to že ti nestojí ani za jendu myšlienku nepomôže, aj tak bude tých myšlienok milión a neskutočný smútok príde keď si spomenieš na to pekné... V jednom článku si mala taký úryvok alebo čo to bolo a ja som si ho od teba opísala, pretože to je pravda a ja sa tým tiež chcem riadiť. Bolo to o tom, ako niekto bude vedieť dýchať bez teba aj všetko ale skutočne bude žiť lenb vtedy keď bude vedľa teba. A tam niekde je taký človek a keď to nebol on, je to škoda ale to čo cítiš prejde a keď ty urobíš krok dopredu príde to :). A príde niekto kto bez teba nevydrží ani pol minuty, tak veľmi ťa bude chcieť. Hej strata kamaráta bolí, hlavne ak si k nemu cítila niečo viac, ale máš na to aby si mala pri sebe niekoho kto si ťa bude vážiť viac a neodkašle kamaratstvo kvoli frajerke či rečiam. Človek, ktorý si toho nie je vedomý ešte nedospel.
Držím palce aby ti bolo tak  pomaličky ale isto lepšie a lepšie.

15 D☮shie D☮shie | E-mail | Web | 14. prosince 2014 v 20:36 | Reagovat

K tomu prvnímu odstavci:
Na základce jsem celý druhý stupeň měla svou velkou první lásku - blbost, byla jsem poblázněná do svého nejlepšího kamaráda a a dělal mi přesně to samé. Říkal jak moc jsem pro něj důležitá ale nikdy nic, žádná snaha. Strašně moc jsem se snažila a nakonec se hrozně moc zklamala. Cítím jak tě to asi bolí. Já se přes to nedokázala přenést celé ty čtyři roky dokud jsem nepoznala svého prvního opravdového přítele, lásku na celý život ♥
druhý odstavec:
případ toho stejného chlapce ze základky, věřil všemu co říkali ostatní všem pomluvám a kecům.. proto jsme spolu tak nikdy nic pořádně nedokázali mít..
třetí odstavec:
měla jsme to stejně, vážně mi to přijde úplně stejné. A přeju ti narazit na někoho na koho jsem narazila já - ať už jako kámoše nebo přítela, ale opravdového.

Mrzí mě to, a doufám, že se z toho brzo dostaneš.. a bude to lepší..

16 Džejní Džejní | Web | 15. prosince 2014 v 10:42 | Reagovat

kriste, ti chalani nam nicia zivot. ale toto iste sa vztahuje na hocijake kamaratstvo, ked sa na teba kamarat alebo kamaratka vykasle, tak to sakramentsky boli. uplne nechapacky, preco sa zrazu dvaja ludia odcudzili, ked predtym si boli taki blizki a proste cele zle. nemat sa komu vyrozpravat je hrozne, ten tazivy pocit a nevies ani komu mozes verit, zazila som. nechutne klebety, tie je lepsie nevediet. a potom zostavaju uz iba prostriedky na zmiernenie psychickej bolesti. rezanie sa nie je mudre, sama som na to dosla az po styroch rokoch a prestat vyzaduje az nadludske usilie. hlavne, ked je cloveku nechutne zle, je mu vsetko jedno a chce zabudnut, necitit, nech to uz konecne prestane tak hrozne boliet. najhorsie je, ked zrazu zmizne ten, kto ta z toho vsetkeho vytiahol, je to podraz ako svina, ale v tom zas vidno, ze sa proste neda spolahnut na vobec nikoho, iba na seba sameho. dostat sa z toho najhorsieho je tazke, ale urcite to mozne je a ja ti z celeho srdca prajem, aby si sa uz prestala trapit nad Zlodejom myslienok, pretoze ti kradne nielen myslienky, ale aj kusky tvojho ja. a dava ti iba preplakane noci nekonecneho smutku, ktore si absolutne nezasluzis. mozno bude nakoniec lepsie, ze usiel, aspon ti da konecne pokoj, pretoze vsetky vase rozhovory dopadnu uplne na picu a ked je arogantny a nechce s tebou travit cas, ver mi, ze takeho niekoho v zivote nepotrebujes. aj ked ho milujes alebo teda chces s nim travit cas, za to sklamanie a neustale trapenie to naozaj nestoji. treba sa od neho odtrhnut, aj ked to boli. pomoct si ako sa da, aj ked to mozno budes v buducnosti lutovat. mozno si najst nejaky lepsi prostriedok ako sa vysporaduvat so smutkom, aj ked tento uz mas vyskusany. no vsetci velmi dobre vieme, ze je to iba docasna ulava a potom iba treba viac a viac. verim, ze si silna, ze s podporou ludi tu na blogu to zvladnes, pretoze nam na tebe zalezi, aj ked nemozeme byt fyzicky s tebou a zabranit ti robit to, co robis. ale nakoniec je clovek vo svojom trapeni aj tak sam, pretoze iba on jediny vie ako sa citi a sam musi najst silu posunut sa dalej. zelam ti, aby si v sebe tu silu nasla.

17 cup-of-my-world cup-of-my-world | Web | 16. prosince 2014 v 19:31 | Reagovat

Mě se něco podobného také stalo. S kamarádkou, jedna holka jí něco namluvila a půl roku jsme spolu nemluvily, pak byli prázdniny, a další rok ta holka odešla, takže jsme zase kamarádky. V tu zlou dobu jsem měla jinou kamarádku, která mi pomohla, ale i tak jsem jí tak nedůvěřovala. Nechci psát nebreč atd. protože vím jaké to je, ale nenech si ubližovat, postupem se všechno změní v lepší...

18 thedreamwalker thedreamwalker | Web | 16. prosince 2014 v 21:05 | Reagovat

nechapem ako im mohol uverit..
viem, ze je tazke to nejak nechat ist.. ale neublizuj si, nestoji ti on za to :)
skus najst nieco, co robis rada a chvilu sa venuj len tomu a sebe, na ludi chvilu kasli..

19 Dollie Dollie | Web | 18. prosince 2014 v 22:40 | Reagovat

tak ako viac dievčat nado mnou napísalo- ľudia sa menia.. je to smutné a pre mňa nepochopiteľné, že človek s ktorým máš skvelý vzťah, s ktorým si navzájom veríte sa dokáže zrazu správať akoby ťa ani nepoznal a ešte pre to že niekto iný mu povedal že ty si hovorila to a to??? zachoval sa podlo a nečakane to je fakt ale nemôžeš sa toľko trápiť a určite nie si ubližovať! veď taký ľudia za to nestoja, neboj sa príde človek ktorý bude stáť za všetko ale do takej situácie v akej si ťa nikdy nedostane ver mi :) nemôžeš sa teraz upnúť naňho lebo sa ďalej nepohneš

20 White rabbit White rabbit | Web | 19. prosince 2014 v 17:53 | Reagovat

Jsem tu poprvé, ale moc pěkně píšeš.. myslím, že něco podobného zažije dost lidí.. :( bohužel. Nespřátelíš?

21 steel32 steel32 | Web | 21. prosince 2014 v 21:19 | Reagovat

no nevím, nevím..zloděj myšlenek je hlupák, že jim věří, měl by tě znát tak dobře, aby věděl, že to není pravda :/
tak sad to dobře dopadne a budete se bavit normálně ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama