You think you want to die, but in reality you just want to be saved.

25. listopadu 2014 v 22:48 | Alexandra☯
Pamätám si to všetko priamo od slova do slova. Kecanie, kecanie, zima, objatie, kecanie, objatie, objatie, dotyky, bozky, bozky, objatie, prechádzka, tma, kecanie, držanie v náručí, bozkávanie, bozkávanie, odchod, radosť, šťastie, iskry v očiach, nádej, zamilovanosť,.... depkárčenie, sklamanie, stop nádejí, pád na dno. Čo iné od toho očakávať, že? Bolo naozaj také šialené očakávať od toho niečo viac než zase len sklamanie a preplakané noci? Asi nie. A aj tak, ako keby som sa nepoučila z predchádzajúcich vzťahov som si namýšľala niečo viac. Prečo doprdele?! To som naozaj až taká naivná? Stále som s tým neskončila? S tými mojími naivnými peknými predstavami? Stále sme si písali, vlastne, my si asi nedokážeme prestať písať, prestať sa stretávať a to všetko.


"Nezvládam to, žiadno, som unavená, uťahaná, bolí ma hlava,.. Potrebujem niečo, čo ma absolútne rozptýli a niečo, pri čom nebudem na to všetko myslieť. Potrebujem už prázdniny, ahh..", so zatajeným dychom a s hlavou zapretou na jednej ruke som ťukala písmenka do klávesnice.

"Fájn, zajtra ťa vytiahnem von a neodmietaj, proste ideš, beriem foťák, budem tvoj osobný fotograf. Kde sú tie časy, keď si si menila minimálne raz za 2 mesiace profilovku a teraz polroka nič? A kde sú tie časy, keď si hádzala nonstop šťastné úsmevy?", vyskočilo na mne v chate od Zlodeja Myšlienok.

Nemohla som protestovať a tak som si povedala, že pôjdem, no čo, za to nič nedám a naviac, konečne sa odreagujem, no nie? Je to divné, ako dokáže ten človek, kt. nám spôsobil tie slzy a to všetko, byť zároveň aj ten človek, kt. nám ich utrie a aspoň z minimálnej časti vyčaruje úsmev na tvári. Na toto všetko som si spomenula hneď vtedy, keď som uvidela tú fotku vás dvoch. Teba a jej. Pamätáš si na ten čas? V ten večer si bol zamnou, prišiel si mi o tom porozprávať, ja som ťa začala biť do hrude, ty si mi chytil ruky a objal, vraj som strašne podarená, keď žiarlím. Potom si odomňa niečo chcel, niečo v tom zmysle, aby som teraz zostala pri Tebe, lebo to potrebuješ a ja som chcela byť aspoň na chvíľku hnusná a odpovedala som, že predsa máš ju a mňa nepotrebuješ. No vtedy si povedal niečo, čo ma zaskočilo. Povedal si, že ty chceš ale mňa. A ako si to myslel? Tak, že ja som tu bola pre Teba vždy a ona len na víkendy a aj tak si ma nahradil? Kde sú tie krásne časy, keď sme boli každý deň, aj keď iba na pár minút, ale boli? Ty si sa nevyhováral, že nemôžeš lebo hento, lebo toto,.. ale prišiel si, aj keby to malo byť len 5 minút. Teraz jediné čo robíš je to, že sa vyhováraš, fuj. Že nemáš čas, že niesi doma, že musíš to a hento robiť. Nepríde Ti to úbohé? Hmmm?

"Netreba to komplikovať. Keď ťa jeden chalan chce vidieť, bude ta hľadať. Keď chce byť s tebou, spraví to. A mimochodom, keď treba o niekoho pozornosť bojovať, to už nie je dobré. Tie najlepšie veci prichádzajú samé od seba. Bez flirtov, namotávačiek a sprostých histérií. Prídu vtedy, keď to budeš najmenej čakať. Ale ak odíde, nechaj ho tak...Keď to spraví príjmi to. Ten, kto odíde nieje ten tvoj pravý. Raz príde taký, čo nevydrží bez teba ani pol minúty, pretože tak veľmi ťa bude chcieť. Bude vedieť dýchať a všetko, no ozajstne bude vedieť žiť len vtedy, keď bude vedľa teba - a ty na tom nebudeš inak. Budete sa dopĺňať. Bude ťa podporovať a vždy stáť pri tebe. Budete bojovať proti všetkému spolu. Pretože naozaj dobré veci sú takéto. Preto sa vykašli na tých, ktorý za to nestoja. Radšej si počkaj na toho pravého."

 


Komentáře

1 Hay. Hay. | Web | 26. listopadu 2014 v 1:39 | Reagovat

Nielen tento článok, ale aj komentár, ktorý si mi napísala ma naozaj zaujal, a ja skrátka nemám na to čo povedať. Akoby si dospela počas mesiaca. To, čo píšeš tu, na tomto blogu, sa nedá ani len porovnať s tým, čo si písala na predošlom. Necháp to zle, myslím to len v dobrom. Skrátka, tvoje slová idú jedine k srdcu, a sú pravdivé. Malo by si z teba robiť príklad viac dievčat tu na blogu :)
A chlapec je zlatý, milé od neho :)

2 Baalberith Baalberith | Web | 26. listopadu 2014 v 8:58 | Reagovat

Nadpis naprosto sedí. Proč je život takový jaký je a mi tohle všechno zažíváme?
Je milý :)
Jinak krásný výběr fotek

3 Džejní Džejní | Web | 26. listopadu 2014 v 10:21 | Reagovat

ako nas dokazu ti chalani zas a znova dostat tam, kam sme sa uz nechceli vratit? veci sa menia aj ked nechceme a je sice fajn cakat na toho praveho, ale niekedy podla mna treba na chvilu prebrat iniciativu a ked ani potom nereaguje, tak nechat tak a snazit sa zabudnut a posunut sa dalej. na svete je vela chalanov, urcite sa najde lepsi ako ten, co kradne myslienky.

4 alexandra. - nobrainn.blog.cz alexandra. - nobrainn.blog.cz | Web | 26. listopadu 2014 v 18:07 | Reagovat

Z tej vyjebanej lásky som na dne... Poznám to a sama zažívam ten pocit... Má inú... Ubíja ma to neskutočne... Aj napriek bozkom ktoré mi dával, objatia... Nevládzem ďalej. Milujem ho ako žiadneho iného pred tým. Už bola aj možnosť len ja som sama spravila chybu... Vždy pri takých chlapcoch ktorý boli úplne dokonalý som to dojebala ja. A potom sa divím že prečo ma chcú len kretení, a tí dobrý s dobrým srdcom sa mi vyhýbajú. Neznášam sa. Nenávidím lásku.

5 Julls // drearyway Julls // drearyway | Web | 26. listopadu 2014 v 18:08 | Reagovat

naivita je sprostá vec. nikdy neviem, kedy  stará, dobrá nádej prerastá v niečo takéto. tá hranica je príliš tenká, aby sme to dokázali rozoznať. hnevá ma to. aj ja som taká. snívam o chvíľach, ktoré sa nikdy neuskutočnia. v hlave si prehrávam slová, ktoré nikdy nepoviem. sú ich milióny. mojim problémom je strach. strach a.. niečo také, že moje 100%tné snaženie a druhá strana..30%tné? možno by sa to dalo zmeniť. lenže nechcem byť stále ja tá, ktorá vybavuje, začína, navrhuje.
vidíš, presne o tomto hovorím. zlodej myšlienok ťa niekam zavolal, prebral iniciatívu, a snaží sa. pripadá mi to nejaký pozitívny obrat od toho, čo sa v tvojom živote dialo posledné týždne. či nie?
je to od neho úbohé. čas sa dá nájsť hocikedy. len si ho treba upratať a potom to už ide. stačí chcieť. lenže to je na niekoho moc..
ten citát je dokonalosť. uložila som si ho. lebo je to sakra pravda. a nie je naškodu riadiť sa ním.

6 Ginny . Ginny . | Web | 26. listopadu 2014 v 19:45 | Reagovat

- Vždycky čekáme na tu chvíli , kdy konečně budeme moct bejt my zlý na ně a pomstíme se jim za to jak se k nám chovaj .
Ale asi na to nemáme koule .
Úplně tě chápu . Kdyby přišel za mnou ON , taky bych ho jenom objala a dala pusu , i přesto , že si teď představuju , jak moc by si zasloužil dostat přes držku .
- Ten poslední odstavec je krásnej a taky pravdivej . Na to nejlepší se vyplatí si počkat . Tak čekám . Ale pořád nic .. .

7 fakynn fakynn | Web | 27. listopadu 2014 v 11:55 | Reagovat

Ten kluk by měl dostat pořádně do pusy, aby si konečně uvědomil, jak strašně tě ničí a trápí.
Znám to. On tě rozpláče, ale stejně je to on, kdo tě nakonec zas rozesměje.
Nemůžeme to mít alespoň jednou dobré? Nemůžeme být alespoń jednou konečně šťastné?
Pořád dokola slzy a slzy. :/

8 Slečna bez tváře Slečna bez tváře | Web | 27. listopadu 2014 v 16:50 | Reagovat

„Nemám čas.“ No ano, to mi bohužel taky něco říká. Ztratily jsme snad jiskru? Kde je chyba? I tak, myslím si, že ty si zasloužíš někoho lepšího. Proč si ničit řasenku nad nějakým zrdem, který za to nestojí. On jednou přileze, neboj se toho, jen je zbytečný se mezitím trápit.

9 Shary.-patiencce.blog.cz Shary.-patiencce.blog.cz | Web | 27. listopadu 2014 v 19:41 | Reagovat

bože já takové kluky nechápu že vůbec existují. Přeji ti ať se z toho co nejdřív dostaneš. Za to ti přece nestojí. Ano vím říká se mi to lehce když to já nezažívám.

10 steel32 steel32 | Web | 28. listopadu 2014 v 17:31 | Reagovat

naprosto mega souhlasim s tim posledním odstavcem :D
a nechápu proč to dopadlo takhle, zní to jako dokonalá love story :(

11 thedreamwalker thedreamwalker | Web | 29. listopadu 2014 v 0:10 | Reagovat

akurat ked pisem komentare sa blog rozhodol nefungovat a tak ho pisem uz po tretikrat..

ten posledny odstavec som si potrebovala precitat akurat v tejto chvili takze dakujem
a drz sa

dufam ze to neposle trix :D
;)

12 private00 private00 | Web | 29. listopadu 2014 v 0:25 | Reagovat

No nie je niekedy lepšie byť neviditeľná? Nechať sa uniesť tým čo príde, a neriešiť čo ako malo byť...?
Posledný odstavec naj! :)

13 girl in boots girl in boots | Web | 29. listopadu 2014 v 14:00 | Reagovat

Ahoj, nechcela by sa zúčastniť giveaway?
http://girlinboots.blogspot.sk/2014/11/christmas-christmas-giveaway.html
P.S. za reklamu sa moc ospravedlňujem :)

14 The Breand The Breand | E-mail | Web | 29. listopadu 2014 v 14:05 | Reagovat

Čítala som tento tvoj post už dávnejšie. A premýšľala som, či ho budem komentovať. Naozaj som nechcela a mala som na to viac dôvodov: a) nechcem mať pocit, že musím každý tvoj post komentovať; b) nechcem aby si si myslela, že je to z povinnosti *to znamená, že ty nemáš za povinnosť sa teraz dostaviť na môj blog a čítať každý môj post*; c) začala som, ale akosi som stratila slová - posledný týždeň, sa mi naozaj nič nechcelo *písať, čítať, pozerať či učiť sa*; d) ako som statusovala 27.11. - Stratila som sa, neviem čo písať. ALE dnes som si povedala, že to nie je odo mňa fér... navyše by som vám mohla dať vedieť, že existujem. Tak si neustále dookola púšťam Hanging tree a v pozadí sa mi načítaju Ninja Turtles a ja sa s upokojením, že už sa cítim lepšie, púšťam do tvojho postu odznovu.
Každý ten pocit pozná, neustále dookola sa vraciaš v spomienkaš a vravíš si, že to chceš naspäť. Chodia ti zimomriavky po chrbte, keď si predstavíš jeho pery na tvojich, jeho úsmev venovaný len tebe, dotyky, ktoré nikdy nemali byť ukradnuté. Spomínaš. Je to taká príjemná bolesť. Neskutočne to bolí, neskutočne a v očiach máš slzy, zviera ti žalúdok a srdce, nedá sa ti dýchať, ale od toho aké je to príjemné ti po chrbte behajú zimomriavky. Potom nevieš či chceš tú bolesť, alebo chceš naspäť čo sa stalo. Alebo to je len môj pocit?
Je to divné. Súhlasím. Príde niekto, kto ťa zničí a potom sa ťa snaží postaviť na nohy nevediac, že on ťa zničil.
Chalani sú nepochopené stvorenia. Kto by ich dokázal pochopiť. Robia unáhlené činy, nevedia čo hovoria, nerozmýšľajú nad tým, čo keď... A my ženy zas premýšľame až príliš. A potom sa divíme, že nás všetko bolí. A to len preto, pretože neustále premýšľame a neprestávame. Nebolo by jendoduchšie nad nimi proste prestať premýšľať?! Nájsť niečo, čo nás bude naplňovať? Nie... Každý by mal vedieť čo je bolesť a čo je týranie, inak by sme nevedeli čo je šťastie. *Nie som filozof, ale rada filozofujem, mala by som ísť na filozofiu*
Ten posledný odstavec je všade na internete. Ale potom keď si ho čítam, tak som si uvedomila, že som úplne rovnaká. Nenapíšem mu, pretože sa hanbím. To znamená, že ho nemám rada? Nejdem za ním, pretože ma tam rodičia nepustia a nemôžem mu to povedať, pretože by som sa hanbila. To znamená, že k nemu nič necítim? Sama som ho od seba poslala ďalej, pretože som si myslela, že je to to najlepšie, pretože sa bojím, že so mnou nebude šťastný, keďže som psychopat. Znamená to, že sa neroztrastiem, keď ho uvidím? *Áno, priveľa filozofujem.* Niekedy sa stačí na to pozrieť z inej strany a vo všetkom nájdeš úplne iný zmysel. Nie na každého platí úplne všetko. "Ten, kto ťa dráždi ťa má rád" - áno v niektorých prípadoch. Každý je iný. Každý všetko vidí inak. Neexistuje "pravidlo". Nemôžeš všetkých hodiť do jedného vreca. Čo ak on je úplne iný?
Dobre, povedala som, že nikomu nebudem radiť čo má robiť, pretože moje rady nikdy nevedú k ničomu dobrému. Takže sa nejdem starať, nebudem ti hovoriť čo máš robiť. Povedala som svoj názor. Je mi neskutočne ľúto, že ťa život takto ničí a že sa do teba zahryzol smútok a depresie.
And thank you. Ani si nevieš predstaviť, čo pre mňa tvoje články znamenajú.

15 CrazyJull CrazyJull | Web | 29. listopadu 2014 v 16:19 | Reagovat

Je mi líto, jak se teď chová. Znám ten pocit, kdy prostě přemýšlím stejně, jak teď ty v tomto článku.
-CrazyJull

16 Hipís Hipís | Web | 29. listopadu 2014 v 21:26 | Reagovat

Já tu prostě sedím, zírám na tvůj článek a bojím se ho číst. Jo, bojím. Protože se mně vždycky dostaneš tak pod kůži, že to bolí. Tak já jdu na to.

Někde jsem četla, že ti srdce nemůže spravit ta stejná osoba, která ti ho zlomila. Ser na to. Ser na něj. Ser na všechno. Nedělá se to lehko. Trvá to. Ale nějak se prostě musíš donutit k tomu, abys ho odstřihla, nenechala se vtáhnout zpátky. Bolí to a vždycky to bolet bude, ale bude to bolet mnohem víc, když se necháš opakovaně ničit tím samým člověkem.
S klukama je problém. Jsou manipulátorští a nikdy nevíš, kdy to myslí vážně. Sakra. Já tu kvůli tobě bulím jak totální kráva, protože Zloděj Myšlenek je můj Božský a já se přes Božského snažím tak dlouho dostat a jde mi to fajn, jenže se bojím, bojím se, co bude dál. Já ho odstřihla, nebavíme se. Jenže co až ho uvidím. Myslíš, že se naše city dají prostě oklamat? Že můžeš mít pocit, že nic necítíš, ale vlastně cítíš a uvědomíš si to až když je pozdě?

17 Alie Alie | Web | 29. listopadu 2014 v 22:26 | Reagovat

asi si ma našla. som taká najväčšia Feťáčka bez fetu na blog.cz :D myslím že si ťa pamätám! nie som si celkom istá, tak sa radšej netrúfam nič konkrétne povedať, lebo sa bojím, že trepnem ale ked si tak listujem tvojim blogom niekoho mi pripomínaš. môžeš sa priznať :D :D :D
je mi ľúto, že na moj stary blog nejaký ľudia chodili a refreshovali, čakali, že sa ozvem a ešte viac mi je ľúto, že som ho len tak zrazu viac-menej bezdôvodne zrušila a že som tým prišla a o takých ľudí ako napr. ty ale zas som rada, že som ťa našla, a teším sa, že si ma pamätáš, ani nevieš ako veľmi.... :)

bože. láska je nahovno. naivita, vzťahy a všetko okolo. čakanie že sa niečo stane , tak naivné čakanie i ked nakoniec nič z toho (hádam som článok správne pochopila a nepíšem tu teraz hlúposti...). je mi to ľúto. trápenie, nekonečné trápenie, ktoré aj tak nie je na nič dobré.... a nedá sa na to vykašľat lebo je to v tebe. proste doriti s láskou....

18 Sauline Sauline | Web | 30. listopadu 2014 v 0:55 | Reagovat

Tuším by som mohla tie city všade okolo strihať ako papier. Je ich príliš veľa až do seba narážajú, zaplietajú sa do uzlov a nevedia kam ísť. Kde hľadať svoje miesto. Pri kom teda. A to, že je ich tak mrte veľa ich robí tak mrte neznesiteľnými. U know. I know. He knows.

Poznám ten pocit. Ten, že niekto koho si mala dakedy pre seba teraz už nie je len tvoj. Počkať. Tento pocit nepoznám. :D Ale niečo podobné hej. Trošku iba. Tak intezívne to zas nebolo. Ale u teba hej. Little black girl. Si to ty. Muhahahhaa. Vieš, že aj ja som ťa hľadala? :D Svet je malý.

Je to ten istý o kom si písala i na starom blogu? Nie som si istá. Neviem.

Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Rozmýšľam, že si ho k sebe už pustím. Neviem jak to síce spravím, ale no dajme tomu, že Sauline bude mať boyfrienda. Možno. Ak to nedoseriem. :D

Ale fuj to znie hnusne tuto. Prečo ti to píšem, keď ty sa trápiš kvôli neviemakohonazvaťčipeknečiškaredo? Kvôli chlapom by sme sa nemali srať, pretože nám za to nestoja, lenže potom sa nemáme srať za čo iné, takže nám aj tak zostávajú len oni. Verím v to, že ten tvoj (?) sa čoskoro spämatá.

19 Monii. Monii. | Web | 30. listopadu 2014 v 15:44 | Reagovat

Naivní představy mají snad všichni... a pokud ne všichni, tak jsme aspoň dvě.
Já už vážně nevím, co bych ti měla poradit. Na to, co máš dělat bys prostě měla přijít ty sama...
Známe to všichni.

20 Ronaldie Ronaldie | Web | 30. listopadu 2014 v 17:56 | Reagovat

"ako dokáže ten človek, kt. nám spôsobil tie slzy a to všetko, byť zároveň aj ten človek, kt. nám ich utrie a aspoň z minimálnej časti vyčaruje úsmev na tvári" tak to jsi vystihla... znám tohle, stalo se mi to u nejedné osoby... na začátku je to kouzlo, to, co v tobě zapálí oheň, nemůžeš na něj přestat myslet... postupně se to ale mění na něco úplně jinýho, ale ta vzpomínka na začátek je strašně silná, že tě to stále vrací zpět..
ten citát je krásnej... jojo, takhle by to mělo být.. to je hezký, fakt.:)

21 Dollie Dollie | Web | 2. prosince 2014 v 1:13 | Reagovat

vždy to tak bolo a vždy to tak bude že človek ktorého máš najviac rada je zároveň tvojou najväčšou slabosťou .. chápem že ťa mrzí ako sa to medzi vami zmenilo ale niekedy proste musíme prijať že ľudia sa rozhodnú ísť iným smerom akým chceme my aby s nami šli ..ako si napísala v tom poslednom odstavci ten pravý sa nebude ani vyhovárať, ani to nejak komlikovať bude stáť vždy pri tebe, podporovať ťa a tak podobne a oplatí sa na to počkať :) to rozhodne áno

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama