Říjen 2014

She needed someone to love her, but no one ever could.

28. října 2014 v 20:07 | Alexandra☯
Nebaví ma počúvať a snažiť sa pochopiť učivo v škole. Nechutí mi jesť. Nebaví ma pritakovať na zaľúbené story kamarátok so svojími priateľmi. Neusmievam sa. Mám skraty v hlave, nedokážem vypočítať príklad cez matiku, pretože jediné čo v hlave mám si ty. Do mojích očí sa hrnú slzy, slzy samoty a trápenia a vieš prečo? Pretože aj im chýbaš, chýba im ten večný pohľad. Chýbajú im tie jemné slová. Chýba im to, ako si mi hovoril, že Ti na mne záleží. To že ma máš rád. To ako si ma vedel s energiou objať. Tvoj úsmev. Chodím ako človek, bez duše. Všade ťa vidím. Vo všetkých spomienkach sa nachádzaš len ty. Všetky veci okolo mňa mi ťa pripomínajú. Vždy keď mi príde sms-ka alebo mi niekto volá, myslím si, že si to ty, no potom čo si prečítam text na obrazovke, tak sa cítim plná sklamania. Každý večer si líham do postele, kde si sedel ty a hovoril mi, že ťa nikdy nestratím. Kde sú tie tvoje prázdne slová teraz? Kde je to tvoje "navždy" a "nikdy"? Tvoje sľuby? PREČ, všetko zmizlo, fúknutím vetra cez tvoj život. Bohužiaľ myšlienky v mojej hlave stále sú, kiežby zmizli aj tie fúknutím vetra preč a už nikdy sa nevrátili. Potrebujem to.

"Chcela by som, aby som konečne bola pre niekoho dôležitá a nie tá pre ktorú je ten druhý vždy dôležitejší. Aby konečne hľadali aj mňa a nie ja hľadala druhých. Aby konečne robili šťastnou mňa a nie vždy len ja iných.."

Áno, zase jediný na koho sa zmôžem myslieť je on. Pomenujme ho, "Zlodej myšlienok", keď už chcem zostať aspoň v minimálnej anonymite. Určite si ho pamätáte ešte z môjho predchádzajúceho blogu, kde ste si mohli prečítať všetko ohľadom nás, vlastne MY, sme nikdy neboli, len ja a moja tupá hlava si stále robila predstavy a dokončené závery. Boli sme najlepší kamaráti, bol mne veľmi blízky človek a nemohla som sa do neho zamilovať, nemohla. Lenže mne sa to vymklo spod kontroly a asi, neviem Vám to povedať doteraz na isto, som sa do neho zaľúbila. Povedala som mu o tom, bohužiaľ, zase som spravila tú hlúposť, tuná je vidieť, že ja musím byť úprimná, no a posralo sa to tým. On teraz ale veľmi dobre vedel, že som si ubližovala kvôli mnohým veciam, tvrdil, že mu na mne záleží a že ma má rád, boli sme spolu každý deň vonku a už to nieje a ani nebude, nikdy, také aké bolo, chýba mi to, tak veľmi. Trhá mi to srdce. Stále tam zostalo to miesto, kde bol on, vlastne aj je, ale ono to tak vyzerá, že už tam on nechce byť, lenže ja ho potrebujem. Kriste, zase sme pri chalanoch, grrr. Prečo sa nimi musíme stále trápiť? Typické ženy.


*V slúchatkach mi hrá Arctic Monkeys, hudba na maximum, moje uši majú doslova orgazmus. Sedím za ntb, prehrabávam sa vo vlasoch a počúvam slová v anglitčine, kt. mi dunia v hlave. Nikdy nebol AM môj štýl a zrazu to počúvam, ľudia sa menia aj štýl, kt. počúvajú sa určite mení. Nedá sa zabudnúť ako som bola šialená directionerka, nebojte, to ma prešlo.* Už druhý deň som prišla zo školy, preložila si učebnice do školy, popísala som si veci a lahla do postele a nejakou náhodou zaspala, spala, zase do pol 6 ako aj včera a cítim sa aspoň trošku oddýchnutá, nevyčerpaná a aspoň trošku nabudená energiou. Na Slovensku nám začínajú jesenné prázdniny až zajtra, doma sme vo štvrtok a v piatok, ešte že tak, lebo by som už asi nedokončila tento týždeň. Vonku je obrovská zima, milujem jeseň, ale tak, že dnes ráno mrzlo?! No, nič pre mňa. Som jediná, kt. sa už podlomili kolená s Vianoc? Veľmi sa na toto obdobie teším, nie kvôli darčekom, rodinnej pohode ani ničomu podobnému. Len kvôli tomu, lebo vôňa medovníkov, ihličia a kráľovská večera, kt. si môžem dopriať, haha.*Mad sounds in your ears, make you feel allright, they bring back to life. Krásne mi to znie v ušiach, blbo sa usmievam pri tých slovách, aj keď sa mi usmievať nechce.* Uchvátili ma tie dokonalé fotky na tumblr. Bože, ja nemám prachy na darčeky, ups. Ešte je 2 mesiace čas, to dám.


Where are you? And I'm so sorry, I can't sleep, I can't dream tonight.

25. října 2014 v 20:16 | Alexandra☯
Nemám rada úvodné články, možno to bude tým, že neviem o sebe veľa pozitívnych vecí napísať, ale tak čo už, každý máme problém v niečom inom, nie? Veľa z Vás ma pozná z môjho predošlého blogu, pri ktorom som bola *skoro* donútená zrušiť ho. Chcem tu, na tomto blogu zostať trošku v anonymite a chcem, aby mi tento blog vydržal aspoň o trošku dlhšie ako tie predchádzajúce. Je ale pravda, že asi nikdy som nemala blog kratšie než rok, takže tie blogy nemením až tak rýchlo ako sa zdá z týchto viet. Affs-kám sa ozvem aj niektorým obľúbeným blogom, s kt. som mala sympatie obojstranné a vlastne v menu bude link na článok, kde mám spísaný celý zoznam. Bola by som rada, keby si ma moje milované affská prepísali aj s terajším menom. Kľudne môžte ako "Alexandra☯" alebo "Sadness Girl.", viem že som orginálna, ako aj na predošlom blogu. *Ja viem.*

"Ten pocit, keď ležíš doma v posteli, rozmýšľaš nad vecami, kt. by si urobila inak, ale vieš, že sa to už nedá. V tom sa v slúchadkách pustí tá pesnička, tie spomienky, v hlave si opakuješ, že to za to nestojí a v tom sa to spustí - slzy. Vieš, že musíš ísť ďalej, tak zaspávaš. Ráno sa zobudíš a nový deň sa začína, musíš vstať a ísť ďalej s úsmevom. Možno to tak malo byť, možno nás ešte niečo spojí. Možno. Nikdy nevieme, čo sa môže stať. Ale všetko sú to len zbytočné nádeje."

Dôvod, prečo som si zrušila minulý blog? No, vedelo o ňom priveľa hláv, očí, uší,.. Najskôr to bolo iba pár ľudí, s kt. už niesom v takom vzťahu ako kedysi, takže to mi nejako nevadilo, myslela som si, že to nečítajú, ale čo ja viem, bolo mi to jedno, pretože oni ma poznali, teda on, ostatní neviem, ale nebola som nejako s nimi v kontakte. No poslednú dobu viac ľudí v mojom okolí začali sledovať, že najradšej čuším pri notebook-u so sluchádkami v ušiach a neustále niečo brúškami prstov ťukám do klávesnice a začali sa viac a viac zaujímať o to, čo tu asi tak robím. Vždy som hovorila, že si píšem len na facebook-u s niekým, no časom mi to už nezožrali a skúmali v mojom ntb a mám taký pocit, že sa k tomu starému blogu dostali, bohužiaľ. Takže som ho musela behom 5 minút zrušiť, aby si nestihli prečítať články - moje výlevy nálad a celkovo, aby nevedeli, čo sa mi premýva hlavou, pretože nechcem aby to niekto čítal, brali by ma všetci ešte horšie než teraz a to nechcem. *Nepochopené dievča s úsmevom.*